Mesto bolo svojím zložením obyvateľstva kozmopolitné a práve v súvislosti s tým tiež tolerantné. Bratislava patrila medzi najtolerantnejšie mestá vtedajšieho sveta. Veď kde na svete by ste našli vedľa seba vo vzájomnej symbióze koexistovať katolícky korunovačný chrám sv. Martina, hneď vedľa neho neologickú synagógu a kúsok vyššie, pod hradom, pravoslávny kostol sv. Mikuláša? Bola tu ortodoxná ješiva, ale aj moslimská modlitebňa, ktorú navštevovali bosnianski obchodníci. Tolerantné mesto – tvorili ho jeho obyvatelia, dorozumievajúci sa medzi sebou nemeckým, maďarským a slovenským jazykom.